RúREP žiada jasné pravidlá v odpadovom hospodárstve

Ing. Ján Zvonček
prezident únie
|
Nechceme odpad, teda výrobky, ktoré už jednoducho dožili, iba rozohrať pre predaj na možné ďalšie
použitie (bez súhlasu výrobcu), ale naším cieľom je materiálovo zhodnotiť tak, aby uzatvorenie životného
cyklu vyradeného výrobku bolo presvedčivé.
|
To znamená, že výsledkom recyklácie musí byť buď nový výrobok, alebo polotovar (surovina) pre výrobu
ďalších nových výrobkov, hovorí o požiadavke, ktorú musia splniť uchádzači o vstup do nedávno založenej
Republikovej únie recyklačného priemyslu (RúREP), jej prezident Ing. Ján Zvonček. Predstavitelia deviatich
firiem, ktoré toto nezávislé neziskové združenie právnických osôb so sídlom v Banskej Bystrici založili
sa snažia o určenie jasných pravidiel na trhu novo vznikajúceho recyklačného priemyslu. Podľa nás je na
Slovensku veľa firiem, ktoré iba deklarujú, že odpad zhodnocujú, ale nie je to pravda. Chceme dosiahnuť,
aby sa doteraz iba uskladnený odpad po rôznych zberných dvoroch na celom Slovensku dostal do spracovateľských
zariadení, tam, kde sa naozaj uskutočňuje materiálové zhodnocovanie a nie jeho zneškodňovanie. Preto je našou
prioritou nasmerovať slovenský recyklačný priemysel do materiálového zhodnocovania s maximálnou mierou
vyťaženosti surovín na ich ďalšie použitie, dodáva konateľ firmy Elektro Recyling, s.r.o., Banská Bystrica
Ing. Jozef Vašina. Je jedným zo zakladateľov združenia a súčasne predsedom jeho dozornej rady. Organizácia
vzniká s cieľom, aby si jeho členovia odovzdávali skúsenosti nielen pokiaľ ide o najnovšie poznatky
o možnostiach zhodnocovania odpadkov, zavádzania BAT, ale aby spolupracovali napríklad aj pri získavaní
potrebných osvedčení - certifikátov na výkonov činnosti. Kritériá sú, najmä pokiaľ ide o nebezpečné odpady,
naozaj prísne.
Súčasne však RUREP chce zastupovať záujmy svojich členov pri rokovaniach s ministerstvom životného prostredia
v procese prípravy legislatívy tak, aby sa pri materiálovom zhodnocovaní odpadov vytvárali nové podmienky pre
funkčný trh a pre rozvoj recyklačného priemyslu na Slovensku. Podľa nás nie je recykláciou rozobratie odpadov,
napríklad autovrakov alebo elektronického šrotu na jednotlivé súčiastky a ich predaj ďalším
obchodným firmám, alebo zber a vývoz do zahraničia bez toho aby sa využili existujúce kapacity materiálového
zhodnotenia u nás na Slovensku. Ako spracovatelia nemáme záujem o spoločnosti, ktoré napr. Vykúpia PET fľaše
a vyvezú ich do Číny, ale uvítame v našom spoločenstve spoločnosti, ktoré v takýchto prípadoch dokážu materiálovo
zhodnotiť zber. Občan musí vedieť kde odpad končí a musí mať dostatočnú osvetu na to, aby pochopil celý kolobeh
ako kladný stimul, vysvetľuje Ing. Ján Zvonček.
|
|
V súvislosti s nebezpečným odpadom Ján Zvonček tiež zdôraznil že pri vývoze nebezpečných odpadov treba rešpektovať
Bazilejský dohovor, podľa ktorého by sa mal nebezpečný odpad prednostne zhodnotiť na území jeho vzniku, pokiaľ
na tomto území existuje dostatočná spracovateľská kapacita.
V legislatíve vidí Ing. Jozef Vašina problém aj v tom, že náš vznikajúci recyklačný priemysel nie je dostatočne
chránený. Slovensku hrozí to, že budeme atakovaní mobilnými zariadeniami zo zahraničia, kde zahraničná firma príde,
materiáli provizórne zrecykluje a odíde preč do ďalšej, pre neho zaujímavej aglomerácie, bez ohľadu na to,
ako je vybudovaný existujúci zberný systém. Sú predsa lokality, kde zber a osveta vyžadujú vysoké náklady a nemôže
nikto prísť s vlastnými stimulmi do vybraných aglomerácií len so záujmom vytvoriť pre seba zisk. Domáci spracovateľ
pre spustenie prevádzky potrebuje celú škálu povolení podľa jednotlivých zákonov, zahraničné spoločnosti sa snažia
splnenie týchto prísnych povinností obísť. Nebezpečenstvo je v tom, že keď dostatočne neochránime domácich
spracovateľov, toto vznikajúce priemyselné odvetvie skracuje skrachuje skôr, ako sa dokáže rozvinúť do potrebnej
šírky. My musíme spracovanie chápať v celom kontexte, to znamená vyvíjanie osvety na pôvodcu, skvalitňovanie služieb
zberu, uskutočňovanie dostatočnej osvety medzi mládežou, t.j. vytváranie rôznych motivačných stimulov až po samotný
proces spracovania.
Na margo poznámky, že v odpadovom hospodárstve na Slovensku existuje viacero združení a vznik ďalšieho oslabuje
celkový vplyv podnikateľov v odpadovom hospodárstve pri rokovaniach o konečnej podobe legislatívy. Ing. Ján Zvonček
zdôrazňuje: Nechceme bojovať proti niekomu, chceme sa len odlíšiť od iných ako spracovatelia, ktorí vykonávajú
zhodnotenie s maximálnou mierou recyklácie odpadu. My uznávame aj tých, ktorí odpad zozbierajú a do určitej miery
upravia a uskladnia. Je ale dôležité, kam takto pripravený materiál smeruje. Ak máme podporovať minimalizáciu
uskladňovania materiálu na skládky je logické, že by sa mal odpad pred tým materiálovo zhodnotiť. Pokiaľ ide
o komunálny odpad, zabezpečenie jeho separácie, dopravy, triedenia a dodania na zhodnotenie je tiež významná aktivita,
lebo prispieva k zníženiu objemu odpadu ukladaného na skládky. Priestor na spoluprácu vidíme práve v nadväznosti
na činnosť firiem, ktoré predchádzajúce činnosti zabezpečujú. Ak v budúcnosti dokážeme spolupracovať, pokojne
sa rôzne organizácie a združenia v odpadovom hospodárstve môžu zlúčiť do jednej spoločnej, ktorá bude mať viacero
špeciálnych odborov. Ak sa tak aj nestane, pri pripomienkovaní nových zákonov, vyhlášok či materiálov strategického
významu je RUREP je ochotná spojiť sily a ďalšími organizáciami podnikov v odpadovom hospodárstve a presadiť také
podmienky, ktoré prispejú k využívaniu odpadov ako druhotnej suroviny a k rozvoju recyklačného priemyslu na Slovensku.
|